Registrované sestry sa v poslednom období neustále dožadujú všetkých výhod, ktoré ponúka členstvo, no odmietajú byť členom. To vyznieva pre mňa trochu schizofrenicky. Nech sa na  mňa nik nehnevá, ale každý z nás pozná jasný rozdiel medzi tým, či som člen niečoho alebo nie. Členstvo nech je kdekoľvek a čohokoľvek, vždy prináša iste výhody oproti nečlenovi. To rovnako platí aj pri Komore. Zo zákona nám Sestrám vyplýva zbieranie kreditov sústavným vzdelávaním, ktoré sú nevyhnutné pre riadny a legitímny výkon povolania. Práve toto je jedna z najdôležitejších úloh stavovskej organizácie SK SaPA.

Mne príde logické, aby člen pri 5 násobne vyššom ročnom poplatku bol zvýhodnený v cenách za konferenčné poplatky, rovnako aby mal nárok na preplatenie časti cestovných nákladov na takéto konferencie. Prečo to nevedia registrovaní nečlenovia pochopiť, tomu len ťažko porozumieť.  Práca v Komore je dobrovoľná a vyžaduje si nesmiernu obetu od každého jedného, ktorý sa na to podujme. Či je to Rada Komory, alebo sú to Regionálni prezidenti a regionálne rady Komôr na Slovensku. Vážim si každého jedného človeka  v tejto organizácii, ktorý sa tak rozhodol. Obetoval tým značnú časť svojho osobného voľna, ukrátil sa o mnoho momentov, ktoré mohol tráviť so svojou rodinou. Ľudia, ktorí nechcú vedieť a poznať štruktúru Komory, jej princíp fungovania, si dovolia neustále týchto ľudí obviňovať a napádať z akéhosi prospechu a teplých stoličiek. Keby len vedeli o čom to je, akú obetu si to vyžaduje.

Ja sa skláňam pred každým, kto napriek takýmto nezmyselným a ničím nepodloženým útokom zotrváva a naďalej pracuje pre nás všetkých. Všetka česť, naozaj.

V roku 2012 vznikli odbory – Odborové združenie Sestier a PA.  Jeho vznik bol iniciovaný práve preto, že stavovská organizácia Komora nemala a nemá možnosti a ani by sa nemala veľmi zaoberať pracovnoprávnym problémami, pretože jej zákonný rámec pôsobnosti je niekde inde. Vzhľadom na to, čo sa udialo (zákon 62, delenie úväzkov, prepúšťanie) bolo nevyhnutné založiť vlastnú odborovú organizáciu, pretože Sestry akosi nepociťovali pomocnú ruku dovtedy existujúcich odborov. OZSaPA je mladá organizácia, tiež si prešla aj búrlivým obdobím. No stále tu je a stále má veľký potenciál. Ale je len na samotných Sestrách, či sa bude OZSaPA dariť. Táto organizácia na rozdiel od Komory nemá zo zákona dané žiadne povinné registrovanie členov. Má to aj logiky ťažšie sa presadiť a rozvíjať, pretože opäť narážame na typicky alibistický postoj. Chceme výsledky, ukážte čo viete, potom vás možno podporíme členstvom. A takto sa točíme v kruhu. Kto je totiž organizácia? Členovia. Ako má nejaká organizácia dokázať zásadné výsledky, keď nemá za sebou relevantnú členskú základňu. To ale zjavne práve tých, ktorí neustále vykrikujú ako je všetko zlé a ako čakajú od týchto dvoch organizácii doslova „Modré z neba“ vôbec nezaujíma. Sestry si v mnohom môžu samé za to, kde sa nachádza náš stav, náš status, naše postavenie. Všetci sme jeden celok, ale roztrieštený na 46 tisíc kryštálov. Nevieme sa podporovať, nevieme sa rešpektovať a akceptovať.

Nedávno vznikla ďalšia  sesterská organizácia Asociácia sestier a pacientov. Je to mladá organizácia a aj jej želám úspech rovnako, ako si prajem, aby našla spoluprácu ako so SK SaPA tak aj s OZSaPA, pokiaľ to má byť prínosom pre sestry. Držím im palce v odhodlaní, želám veľa trpezlivosti, pretože je otázka času, kedy aj táto organizácia začne byť terčom útokov od ľudí, ktorí jednoducho majú v krvi všetko a všetkých kritizovať a napádať.

 

Na záver dodám, že pokiaľ si každý jeden z nás neuvedomí, že môžeme byť vďační za to, že sú tu ľudia, ochotní sa angažovať aj za nás, ochotní popri svojej práci, ktorou je práca Sestry pri lôžku, tráviť ešte čas v týchto organizáciách na úkor osobného času, rodiny, nebude to nikdy fungovať. Nikdy sa nebudeme mať my Sestry tak, ako by sme chceli. Tieto organizácie nikdy nedosiahnu ciele, po ktorých tak voláme. Dôvod je prostý – my sme srdcom týchto organizácií. Bez nás, bez srdca, nebude v nich pulzovať život. Je až nepochopiteľné, že to stále mnohým z nás nedochádza.